Školské dobrodružstvá s Neom 1. Kapitola: Neo a jeho prvý deň v novej škole

Neo sedel v aute, jeho malá ruka pevne stískala prenosný batoh, zatiaľ čo druhou sa pozeral na veľkú a krásnu budovu pred sebou. Bola to jeho nová škola. Srdce mu bilo rýchlejšie ako obvykle, a myšlienky sa mu krútili v hlave ako farebný kolotoč plný pocitov a očakávaní. Bude sa mať s kým hrať? Aká bude nová pani učiteľka? Čo ak si nenájdem žiadnych priateľov?

„Neboj sa, bude sa ti tu páčiť,“ povedala mama, úsmev na tvári mal vždy, keď mu chcela vzpružiť ducha. Ocko ho pohladil po pleci a dodal: „Každé nové dobrodružstvo začína takto! Niekedy sa zdá byť strašidelné, ale vždy v sebe ukrýva niečo krásne.“

Spoločne kráčali po školskej chodbe k jeho novej triede. Neo v jednej ruke pevne držal malý kvietok, ktorý vybral pre svoju novú pani učiteľku. V duchu si opakoval: „Všetko bude v poriadku. Každý nový deň je šancou spoznať niečo skvelé!“

Keď sa priblížili k triede, počul šum rozhovorov. Deti sa veselo rozprávali, pričom ich smiech znel ako hudba. Neo sa cítil nervózny. „Čo ak si ma neobľúbia? Čo ak si ja neobľúbim ich? Čo ak budem na všetko sám?“

Mama si všimla jeho výraz a jemne ho chytila za ruku. „Je úplne normálne cítiť sa nervózne, Neo,“ povedala láskavo. „Keď prídeme do nového prostredia, vždy máme trochu obavy. Ale vieš, čo pomáha?“

Neo na ňu pozrel zvedavo. „Čo?“

„Hlboko sa nadýchni a pomaly vydýchni. A povedz si: Všetko je v poriadku. Som odvážny. Ja to zvládnem.“

Neo poslúchol. Zhlboka sa nadýchol, pomaly vydýchol a v duchu si zopakoval: „Som odvážny. Ja to zvládnem!“

Keď vošiel do triedy, všetky oči sa upreli na neho. „Vitaj, Neo!“ vykríkla pani učiteľka Emma milým hlasom, ktorý mu dlho zostane v pamäti. Neo sa usmial a podal jej kvietok. „Toto je pre vás. Ďakujem, že ste ma tak pekne privítali.“

„To je od teba veľmi milé, Neo,“ usmiala sa Emma. „Vieš, keď prichádzame do nového prostredia, nemusíme sa báť. Stačí veriť, že všetko dopadne dobre – a vždy to tak aj bude! Už teraz viem, že si skvelý kamarát.“

Potom sa otočila k deťom a ukázala na lavicu pri okne. „Neo, tu je tvoje miesto. Môžeš si sadnúť vedľa Lea, určite sa vám bude spolu dobre pracovať.“

Neo sa usmial a sadol si. Chlapec vedľa neho, Lea, sa pozrel a zasmial. „Ahoj, Neo! Ja som Lea. Odkiaľ si?“

Neo bol prekvapený. Myslel si, že to bude ťažké, že ho deti nebudú chcieť spoznať. Ale práve naopak! Všetci boli zvedaví, usmievali sa a chceli sa s ním rozprávať.

„Ty si Neo? Odkiaľ si prišiel?“ spýtal sa ďalší chlapec.

„Čo máš rád?“ pridala sa Emma, jeho nová spolužiačka s rozkošným úsmevom.

„Páči sa ti naša škola?“ skočila Lea, ktorá sa na Nea usmievala s otvorenou náručou.

„Áno, ja… ja mám rád hry a knihy. A teším sa, že vás spoznám!“ povedal Neo so šťastným úškrnom. Smiech detí sa miešal s ich neopatrným nadšením, a tak sa rozhovor rozprúdil.

Rozprávali sa o svojich obľúbených hrách, o knižkách, ktoré milovali, a o tom, aké maškrtky majú najradšej. Neo sa smial a ústa mu nedokázali odolať. Všetky obavy sa začali rozplývať ako ranná hmla.

Keď sa rozhovor utíšil, pani učiteľka Emma ukázala na lavicu. „Deti, pozrite, máme pred sebou fantastický projekt. Počas týždňa si zameriame na to, ako byť dobrými kamarátmi. Pretože skutočné priateľstvo si zaslúži našu pozornosť a lásku.“

Neo sa tešil. Tu, v tejto novej škole, nielen že našiel svojich prvých priateľov, ale aj skvelú pani učiteľku, ktorá mu pomohla rozbehnúť jeho odvahu. V srdci mal prázdny priestor, ktorý sa začal napĺňať láskou a podporou.

Na konci dňa, keď opúšťali školu, si Neo uvedomil, že dobrodužstvá môžu byť nádherné, ak ich len objavíme. Každý deň bola pre neho novou šancou zažiť niečo výnimočné.

„Dnes to bolo super! A zajtra je nový deň,“ povedal Neo svojim rodičom s nádejou v očiach.

Mama sa usmiala, „Toto je len začiatok, Neo!“

Neo sa posadil na zadné sedadlo auta a srdce mu bilo v rytme šťastia. Iba si sám seba ešte raz opakoval: „Som odvážny. Ja to zvládnem!“

Videl, že aj jeho nová škola bola súčasťou jeho dobrodružstva, plná úžasných možností a priateľov. Mohol sa tešiť na všetko, čo príde. Odvaha naozaj prináša krásne veci, a keď si otvoríš srdce, môže sa zázraky stať súčasťou každodenného života.